Posol smrti - Posledný priateľ

"Utekaj kým máš šancu! Ihneď...!" vypľula z posledných síl. Niečia ruka obopla Sarah okolo krku a tlak ju prinútil vzpriamiť sa. Zježili sa jej vlasy a všetky chlpy na krku.
"Šancu si prepásla!" zabručal mužský hlas
Otočil ju k sebe a na zlomok sekundy sa mu uprene dívala do očí sršiacich nenávisťou. Sotil ju preč na stranu a svoju pozornosť preniesol na Melindu.
"Vstaň ty odpad ľudstva!" zavrešťal na ňu.
"Nemôže, necíti sa dobre!" zaziapala na neho Sarah.
"Tak to jej trochu pomôžem!" povedal posmešne a prútikom na ňu zamieril.
"To vám nedovolím!" Sarah priskočila pred Melindu a z očí jej šľahali blesky.
"Na humusáčku si nejaká drzá, Crucio!" poznamenal otrávene a bez varovania zaslal kliatbu na Sarah. Zmietala v neznesiteľných bolestiach. Prvý krát mala tú česť spoznať jej bolestnú silu na vlastnej koži.
"NIEEEE! Dosť! Prosím!" zvrieskla. Takmer si bola istá, že jej roztrhne vnútornosti. Z očí sa jej skotúľali slzy. Zrejme usúdil, že na názornú ukážku donucovacích prostriedkov by to malo stačiť a bolesť pominula.
"Mdloby na Vás!"
Zahmlilo sa im pred očami a ponorili sa do núteného spánku.
Slnečná žiara sa predierala mrežami žalára a lúče pošteklili Sarah na tvár. Akoby sa jej tá ohnivá guľa vysmievala do tváre, radovala sa "Ja som von, na slobode a ty tam!"
Neisto otvárala oči. Jej priateľka ležala vedľa nej a tiež sa preberala. V malej miestnosti sa chúlili ďalší ľudia. Chytili dvanásť dievčat a troch mladých chlapcov a jednu staršiu pani.
Kúsok od nich sedela nejaká dievčina s tmavomodrými polodlhými vlasmi. Okolo krku sa jej točili na červeno svietiace koráliky. Nervózne si točila fosforeskujúci náramok okolo zápästia. Vyzerala veľmi zvláštne, ale bola to asi najkrajšie dievča s divným vzhľadom, ktoré kedy videla. Obrátila sa k ním a jemne sa pousmiala.
"Dobré ráno! Konečne ste hore!" Zdalo sa, že je celkom pokojná na rozdiel od ostatných.
"Ahoj! Moc dobré nie je!" odzdravila ju Sarah ironicky. Ponaťahovala hnáty. Spánok na dlážke nebol príliš pohodlný a bola dolámaná akoby sa zrazila s kombajnom.
"Nevieš kde sme?" vyzvedala Mel.
"Viem! Toto je takzvaný Záchytný tábor. Tu sa zajatci rozdelia na krvyzrádcov - čarodejníci ale pridali sa na nesprávnu stranu fronty. A na muklov. Odtiaľ idú do Tábora zvaného Očistec. Inými slovami je to brána do náruče smrti. V tom najlepšom prípade sú predaní ako otroci, prípadne darovaný."
Melinda sa hlasno rozvzlykala.
"Ja som Sarah a toto je Melinda" a podala ruku dievčaťu.
"Som Clea."
"Teší ma!"
"Vy ste mukelky, že?"
"Hej sm! Ty čarodejnica?" spýtala sa s iskierkou nádeje.
Kývla hlavou.
"Ako si sa sem dostala?"
"Nechcela som sa vydať za jedného z Nich. Vraj som ho urazila. Pche! Je mi to jedno! Mamľas akýsi. Nenávidím ich!! No a ..." zmĺkla. Otvorili sa hlasno škrípajúce dvere. Dnu vošli piati smrťožrúti, na čele s malým zavalitý chlapom v čiernom plášti s bielou zajačou kožušinou. Tváril sa ako šéf väznice.
"Vstaňte chamrať! A zoraďte sa sem!" všetci ho poslúchli. Postavili sa a zoradili sa pred nich.
"Dnešný lov, bol úspešný. Úlovok bol celkom pekný. Pán nám dovolil aby sme si každý vybrali jednu, s ktorou sa môžeme potešiť. Alebo potrebuje niekto z vás otroka?" oznamoval svojim druhom. Dopredu sa predral o hlavu od neho vyšší tmavovlasí chlapík a čosi šepol.
"Samozrejme! Je tvoja!" odpovedal mu a muž si to zamieril priamo k ním. Zastal pri Cley. Tá spozornela. Podľa toho ako sa na neho pozerá, sa Sarah zdalo, že ho pozná. Muž sa na ňu zahnal a udrel ju tak silno, že ju hodilo o stenu a zviezla sa na zem. A na stene sa objavil krvavý fľak.
"To čo chcem dostanem!" zdrapol ju za vlasy a ťahal ju von. Sarah sa nevládala nečinne sa pozerať na to čo ta beštia stvára. Ubíjalo ju to.
"Beriem si túto!" druhý schmatol vysokú blondínu.
"A ja tohto!" tretí mladého chlapca.
Každý z nich zdrapol svoj „dar" a vyšiel preč s miestnosti.
Sarah bola v pokojná no Mel sa cela triasla. Posledný vykročil blonďavý muž. Podľa výšky, chôdze a držania tela usúdila, že to bol ten, ktorý ich chytil a dovliekol sem. Očami blúdil po oboch priateľkách, akoby si nevedel vybrať. No napokon zrak upriamil na Sarah a potiahol ju za ruku.
"Budeš moja, tvoje postavenie je nižšie než postavenie škriadkové. Si menej než nič. Budem ťa zrejme treba skrotiť, ale s tým si už nejako poradím." trochu sa prisunula k priateľke.
"So zbytkom viete čo urobiť. Odveďte ich do Očistca." povedal jeden so smrťožrútov.
"Nie!" kričala na Melindu. Chcela sa mu vytrhnúť No ťahal ju preč. Preč od posledného človeka, na ktorom jej záležalo a koho mala. Od poslednej spriaznenej, duše ktorú mala. Od posledného priateľa, ktorý jej na tomto všivavom svete ostal.